Kauza Mýtnik

Rekonštrukcia

Kauza⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ Mýtnik je príbehom o tom, ako mala finančná správa roky nakupovať utajované IT systémy bez verejnej súťaže — a ako z toho mal podľa obžaloby profitovať podnikateľ Jozef Brhel, dlhodobo označovaný za oligarchu blízkeho Smeru. Štát zaplatil firme Allexis 53,8 milióna eur za systémy, ktorých hodnotu znalci vyčíslili na 8,6 milióna. Po piatich rokoch od policajnej akcie vyniesol Špecializovaný trestný súd 17. februára 2026 prvostupňový verdikt: Brhel a jeho syn dostali štvorročné podmienky a spolu 2,7 milióna eur peňažných trestov, dvoch obžalovaných súd oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný — odsúdení sa odvolali a o veci rozhodne Najvyšší súd. Do právoplatného skončenia platí pre všetkých prezumpcia neviny.

Zmluvy bez verejnej súťaže

Finančná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ správa patrila za éry prezidenta Františka Imreczeho k najviac digitalizovaným úradom štátu — a práve jej IT zákazky sa stali jadrom kauzy Mýtnik. Podľa obžaloby uzatvárala od roku 2013 s firmou Allexis podnikateľa Michala Suchobu utajované zmluvy bez otvorenej súťaže dodávateľov. Štát za ne postupne zaplatil 53,8 milióna eur; znalci pritom dodané systémy ocenili na 8,6 milióna a obžaloba pôvodne hovorila o škode presahujúcej 45 miliónov eur.

Kľúčovým⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ motívom obžaloby bol vstup Brhelovcov do hry. Jozef Brhel starší sa mal podľa nej dohodnúť so Suchobom na vstupe do Allexisu — a vďaka menu a kontaktom rodiny mala firma získavať lukratívne štátne kontrakty. Vlastnícke podiely mali Brhelovci skrývať v sieti firiem vedúcej cez Cyprus a Maltu. Súd napokon konštatoval, že na zákazkách získali prospech viac než 5,8 milióna eur bez toho, aby vykázali pridanú hodnotu.

Policajná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ akcia Mýtnik rozbila schému začiatkom roka 2021. NAKA obvinila bývalých predstaviteľov finančnej správy aj podnikateľov; Jozef Brhel, ktorý bol v čase zásahu v zahraničí, sa začiatkom februára 2021 vrátil súkromným lietadlom z Kanárskych ostrovov a polícia ho zadržala. V kauze bolo v čase vyšetrovania stíhaných celkovo 19 obvinených.

Podmienky namiesto väzenia

O⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ sile prípadu rozhodli kajúcnici. Exšéf finančnej správy František Imrecze začal s políciou spolupracovať krátko po zadržaní a postupne opisoval korupčnú schému; vypovedal aj samotný Suchoba. Prokurátor Imreczeho vylúčil na samostatné konanie a 16. februára 2022 podal obžalobu na šesť osôb: Jozefa Brhela, jeho syna Jozefa Brhela mladšieho, exštátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca, architekta Miroslava Slahučku, podnikateľa Martina Bahledu a bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu. Skutky zahŕňali tri prípady úplatkov, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.

Hlavné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde sa rozbehlo na jeseň 2022 a trvalo takmer tri a pol roka. Obhajoba v záverečných rečiach v decembri 2025 tvrdila, že Brhel bol vo väzbe nezákonne a že štátu nevznikla škoda; prokurátor Ondrej Repa trval na vine. Do prípadu medzitým zasiahla novela trestných kódexov účinná od marca 2024, ktorá výrazne znížila hroziace tresty — podľa pôvodných sadzieb by Brhelovcom hrozilo 12 až 20 rokov väzenia.

Rozsudok⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ padol 17. februára 2026. Senát Jána Hrubalu uznal Jozefa Brhela vinným z legalizácie výnosov z trestnej činnosti a z prijímania úplatku — za korupčný skutok ho však pre premlčanie nepotrestal — a uložil mu štvorročnú podmienku s peňažným trestom 1,5 milióna eur, najvyšším v histórii. Jozef Brhel mladší dostal štvorročnú podmienku a 1,2 milióna eur, Radko Kuruc trojročnú podmienku a 60-tisíc eur, Miroslav Slahučka trojročnú podmienku a 10-tisíc eur. Martina Bahledu a Milana Gregu súd spod obžaloby oslobodil.

Predseda⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ senátu pri odôvodnení upozornil, že poškodeným v tejto veci nebol štát, a miernejšie tresty vysvetlil aj zmenenou trestnou politikou. Odsúdení sa odvolali priamo v pojednávacej miestnosti, prokurátor si ponechal lehotu — o kauze tak bude rozhodovať Najvyšší súd. Až do jeho verdiktu zostáva rozsudok neprávoplatný a pre všetkých obžalovaných platí prezumpcia neviny.

Kajúcnici dostali vlastné tresty

Vlastné⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ účty medzitým skladali aj kajúcnici. Imreczeho súd v januári 2025 trestným rozkazom uznal vinným z prijímania úplatku, no vzhľadom na rozsah spolupráce mu trest neuložil. Suchoba najprv odmietol dohodu, podľa ktorej mal zaplatiť 900-tisíc eur, a v októbri 2025 ho súd v samostatnej vetve uznal vinným z machinácií pri verejnom obstarávaní a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku s peňažným trestom 500-tisíc eur; spod legalizácie ho oslobodil.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​‌​‌‌‌‌​​‌​‌‌‌​‌​​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ 25. augustu 2026 je kauza Mýtnik v odvolacom konaní — spis smeruje na Najvyšší súd a termín verejného zasadnutia nie je verejne známy. Otázka, či podmienky a peňažné tresty za desaťročia najsledovanejšiu IT kauzu štátu obstoja, zostáva otvorená.