Rezešovci a železiarne

Rekonštrukcia

Východoslovenské⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ železiarne boli desaťročia najsilnejšou oceliarňou v Československu a v deväťdesiatych rokoch najväčším samostatným ekonomickým telesom na Slovensku. Za necelých päť rokov sa dostali pod kontrolu skupiny okolo Alexandra Rezeša — muža, ktorý bol súčasne ministrom dopravy vo vláde Vladimíra Mečiara a neskôr šéfom volebnej kampane HZDS. Koncom roka 1998 podnik nedokázal splatiť syndikovaný úver vo výške 35 miliónov dolárov, spustili sa doložky o krížovom zosplatnení, účty ostali zablokované a záväzky dosiahli približne tridsať miliárd korún. Audit PricewaterhouseCoopers neskôr konštatoval, že výdavky neboli pod kontrolou a exkluzívne zmluvy o predaji boli nevýhodné. Napriek tomu — a to je jadro tohto spisu — v kauze VSŽ nikdy nepadol právoplatný odsudzujúci rozsudok. Toto preto nie je spis o preukázanej vine, ale o tom, ako sa privatizovala moc a čo po nej ostalo.

Zablokované účty VSŽ

Prelom⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ rokov 1998 a 1999, Košice. Na účtoch najväčšieho slovenského priemyselného podniku je ticho — sú zablokované. Zásoby strategických surovín sú na minime, VSŽ nemá prevádzkový kapitál a jeho záväzky dosahujú podľa TASR približne tridsať miliárd korún. Spúšťačom bola jediná nesplatená položka: syndikovaný úver vo výške 35 miliónov dolárov. Keďže v úverových zmluvách VSŽ bolo zakotvené pravidlo defaultu a krížového defaultu, o splatenie sa okamžite prihlásili aj ostatní veritelia. Podnik, ktorý zamestnával desaťtisíce ľudí a niesol na chrbte celý východ Slovenska, bol zo dňa na deň insolventný.

Aby⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ sa dalo pochopiť, ako sa tam dostal, treba sa vrátiť o šesť rokov späť. Alexander Rezeš sa narodil 9. júla 1948 v Oboríne, vyštudoval bratislavskú Vysokú školu ekonomickú a od roku 1967 pracoval vo Východoslovenských železiarňach, kde sa venoval personálnemu riadeniu. V decembri 1993 ho zvolili do predstavenstva a do funkcie viceprezidenta. O rok neskôr, po nástupe tretej Mečiarovej vlády, sa stal ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií — post zastával do 14. apríla 1997 a spája sa s ním najmä plán postaviť do roku 2005 štyristoštyridsaťštyri kilometrov diaľnic a spojiť Bratislavu s Košicami.

Akcie, vily a kindermanažment

Súbežne⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ rástol jeho podiel v podniku, ktorý mal predtým na starosti ako zamestnanec. Kupónová privatizácia sa začala v novembri 1991, väčšinu akcií VSŽ si však ponechal Fond národného majetku a predával ich v dvoch vlnách manažérskym skupinám a zástupcom zamestnancov. Slovenská Wikipédia s odvolaním na dobové zdroje uvádza, že od roku 1994 umožnilo HZDS Rezešovi získavať akcie VSŽ priamo; v tom istom roku držal desať percent. Koncom roka 1996 kontrolovala jeho sieť približne polovicu akcií a v roku 1997 sa v médiách uvádzalo, že rodine patrí štyridsaťsedem percent. Od 24. apríla 1997 do 19. februára 1999 bol Alexander Rezeš predsedom dozornej rady VSŽ Holding.

Nasledovala⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ fáza, ktorú si Slovensko pamätá skôr z bulváru než z hospodárskych rubrík. VSŽ kúpili v roku 1997 futbalovú Spartu Praha, 1. FC Košice sa v sezóne 1997/1998 ako prvý slovenský klub prebojoval do skupiny Ligy majstrov — hral proti Manchestru United, Juventusu aj Feyenoordu a skončil bez bodu so skóre 2:13. Médiá písali o rezešovských vilách v Španielsku a o vozovom parku a v roku 2000 sám Alexander Rezeš priznal rodinný majetok vo výške 1,4 miliardy korún. Bývalý prezident Rudolf Schuster v rozhovore pre Denník N pri svojej deväťdesiatke zaspomínal, že mu Rezeš ponúkol päť percent akcií železiarní, ak vstúpi do HZDS. Do vedenia podniku vstúpil v roku 1996 aj syn Július Rezeš: vo februári 1998 sa stal prezidentom VSŽ a spolu s ďalšími mladými manažérmi tvoril zostavu, ktorej sa v dobovej tlači ujal názov „kindermanažment". Medzitým viedol Alexander Rezeš volebný tím HZDS pre septembrové parlamentné voľby 1998 — tie strana síce vyhrala, ale vládu zostavil Mikuláš Dzurinda a spolu s mocenskou zmenou zmizla aj politická ochrana, na ktorej systém okolo železiarní stál.

Eichler a predaj Američanom

Krízu⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ riešil krízový manažér Gabriel Eichler, ktorého do prezidentského kresla dotlačila nová vláda spolu s nespokojnými veriteľskými bankami. Zdedil podnik s majetkovými podielmi v stotridsiatich spoločnostiach. Audítorská správa PricewaterhouseCoopers neskôr konštatovala, že kríze predchádzalo hospodárenie, počas ktorého výdavky VSŽ neboli pod kontrolou, dochádzalo k únikom, náklady boli neodôvodniteľne vysoké a mnohé exkluzívne zmluvy o predaji nevýhodné — podľa tejto správy sa v železiarňach „nepredávalo, ale rozdávalo". Sám Eichler v rozhovore pre SME opisoval dlhodobé zmluvy s dodávateľmi, ktoré boli pre firmu jasne nevýhodné, vrátane dvadsaťročnej zmluvy na ochranu prezidenta firmy. Ide o jeho vyjadrenia a o zistenia audítora, nie o súdne závery.

Ekonomická⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ záchrana sa napokon podarila. V prvej polovici roku 1999 síce pre postoj VÚB nevznikla stabilizačná dohoda s bankami, no výroba aj predaj rástli; v auguste 1999 vyhrala tender na poradcu Deutsche Bank, v novembri 1999 zaplatili VSŽ bankám po prvý raz úroky z úverov. Dňa 24. marca 2000 podpísali U. S. Steel, slovenská vláda a manažment memorandum o porozumení a 24. novembra 2000 kúpila celú hutnícku časť americká U. S. Steel. Podnik prežil. Otázka, kto zodpovedá za to, že sa ocitol na kolenách, ostala otvorená.

Prípad bez vinníka

A⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ tu treba byť presný, pretože práve v tomto bode kauza najčastejšie prekračuje hranicu doloženého. Alexander Rezeš čelil obvineniu v jedinej samostatnej veci: v kauze rekonštrukcie objektu v Banskej Štiavnici mal spolu s ďalším mužom čeliť obvineniu zo zneužívania vlastníctva pre poškodenie kultúrnej pamiatky. V marci 2001 navrhol vyšetrovateľ stíhanie zastaviť, prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom s návrhom súhlasila a Generálna prokuratúra oznámila, že jej postup preskúma. SME vtedy konštatovalo, že po zastavení tohto stíhania Rezeš nečelil žiadnemu inému obvineniu — hoci osobitný vyšetrovací tím naďalej skúmal jeho pôsobenie vo VSŽ. Žiadne obvinenie z toho podľa verejne dostupných zdrojov nikdy nevzišlo. Alexander Rezeš zomrel 28. júna 2002 vo Viedni vo veku nedožitých päťdesiatich štyroch rokov na následky vážneho ochorenia srdca.

Jediná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ vetva, ktorá sa reálne dostala pred súd, sa Rezešovcov netýka priamo. Ide o takzvanú kauzu Jégého: VSŽ zaplatili spoločnosti Ferrost takmer 125 miliónov korún za rekonštrukciu budovy v Bratislave, v ktorej v rokoch 1996 až 1998 sídlilo HZDS — podľa obžaloby za práce, ktoré sa nikdy nevykonali. Obvinenia zo sprenevery a podvodu čelili František Cibuľa, predseda predstavenstva Ferrostu a vtedajší šéf košickej organizácie HZDS, a Milan Baran, bývalý riaditeľ kancelárie prezidenta VSŽ. V roku 2004 padol prvostupňový rozsudok s osemročnými trestami pre manažérov Ferrostu, krajský súd ho však zrušil a vec sa vrátila. V januári 2015 pojednával Okresný súd Košice znovu; Július Rezeš tam vystupoval ako jeden zo štyroch svedkov — nie ako obvinený — a na väčšinu otázok podľa Korzára odpovedal, že si nespomína. Výsledok tohto konania verejne dostupné zdroje k 25. augustu 2026 neuvádzajú, a pre všetkých obvinených preto platí prezumpcia neviny v plnom rozsahu.

Čo⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​‌‌​‌‌​‌​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌‌⁠ teda po dvadsiatich piatich rokoch v spise skutočne je? Doložený sled majetkových prevodov, doložené politické funkcie, doložené zlyhanie splátky, doložený audit a doložený predaj podniku americkému investorovi. Nedoložená je akákoľvek trestnoprávna zodpovednosť konkrétnej osoby za pád VSŽ — a to nie preto, že by ju súd vylúčil, ale preto, že o nej žiaden súd nikdy nerozhodol. Železiarne medzitým prežili tri vlastníkov: po U. S. Steel prevzala jej materskú spoločnosť v roku 2023 japonská Nippon Steel a od 1. októbra 2026 majú košické prevádzky prejsť pod priame japonské vlastníctvo pod názvom Nippon Steel Slovakia. Vagón, ktorý sa v roku 1998 zastavil, ide ďalej. Účet za deväťdesiate roky nikto nevystavil.