Kauza Volzová

Rekonštrukcia

Sylvia⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ Klaus-Volzová, nemecká podnikateľka a polovičná spoločníčka televízie Markíza, sa podľa obžaloby mala na jeseň 1997 stať obeťou úkladnej vraždy — objednať si ju mal jej vlastný obchodný partner Pavol Rusko u bossa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka. Černák aj jeho niekdajší spolupracovník Miloš Kaštan vinu pred súdom priznali, Rusko a údajný šéf sýkorovcov Róbert Lališ ju od začiatku popierali. Mestský súd Bratislava I napriek priznaniam v septembri 2023 všetkých štyroch oslobodil a Krajský súd v Bratislave 24. septembra 2025 odvolania prokurátora i poškodenej zamietol. Žalované konanie podľa súdov nedosiahlo trestnoprávnu rovinu prípravy vraždy; oslobodenie je právoplatné. Otázka, čo sa medzi Ruskom a Černákom na jeseň 1997 skutočne dohodlo, tým zostala bez definitívnej odpovede.

Údajná objednávka z roku 1997

Televízia⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ Markíza začala vysielať 31. augusta 1996 a takmer okamžite sa stala najsledovanejšou stanicou v krajine. Jej verejnou tvárou bol Pavol Rusko; menej viditeľnou polovicou spoločnosti Markíza-Slovakia bola nemecká podnikateľka Sylvia Klaus-Volzová, ktorá do projektu priniesla kapitál a držala päťdesiatpercentný podiel. Práve tento podiel sa podľa neskoršej obžaloby stal motívom plánu, ktorý mal spoločníčku odstrániť nadobro.

Podľa⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ obžaloby si Rusko na jeseň 1997 objednal vraždu Volzovej u Mikuláša Černáka, vtedy najobávanejšieho muža banskobystrického podsvetia. Černák mal objednávku posunúť bratislavskej skupine sýkorovcov, ktorú mal viesť Róbert Lališ, prezývaný Kýbel, a do príprav mal byť zapojený aj Černákov spolupracovník Miloš Kaštan. Motívom mal byť majetkový prospech a ovládnutie televízie. Rusko akúkoľvek objednávku od začiatku popieral.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​​⁠ vražde nikdy nedošlo. Právny zástupca poškodenej pred súdom tvrdil, že Volzová by bola zavraždená, keby Černák v tom čase neskončil za mrežami — boss sa v decembri 1997 po vyhlásení pátrania sám prihlásil polícii a putoval do väzby. Boj o Markízu medzitým pokračoval inými prostriedkami: v auguste 1998 televíziu na základe zmeniek obsadila spoločnosť Gamatex spájaná s Mariánom Kočnerom a práve zmenkové pozadie o dve dekády neskôr vyústilo do právoplatného odsúdenia Ruska a Kočnera na 19 rokov väzenia. To je však samostatný spis.

Obžaloba postavená na výpovediach

Údajná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ objednávka z jesene 1997 ležala roky pochovaná v podsvetí. Na povrch ju vyniesli až výpovede samotného Černáka, ktorý si odpykáva doživotie a v sérii priznaní k činom deväťdesiatych rokov opísal aj stretnutie, na ktorom si u neho mal Rusko likvidáciu spoločníčky objednať. Polícia Ruska obvinila z prípravy úkladnej vraždy a prokuratúra napokon obžalovala štvoricu Rusko, Černák, Lališ a Kaštan; proces sa pred Okresným súdom Bratislava II začal koncom mája 2019.

Pojednávania⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌‌⁠ ponúkli nezvyčajný obraz: dvaja obžalovaní — Černák a Kaštan — vinu priznávali, dvaja — Rusko a Lališ — ju odmietali. V januári 2020 pred súdom vypovedal aj Ruskov bývalý šofér o kontaktoch svojho šéfa s Černákom v čase, keď mal s Volzovou spor. Rusko pripúšťal, že sa s Černákom stretol, objednávku vraždy však popieral. Súd musel rozhodnúť, či slová, ktoré na jeseň 1997 padli, boli trestnoprávnou prípravou vraždy — alebo len rečou, ktorá nikdy neprerástla do činu.

Štrnásteho⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ septembra 2023 Mestský súd Bratislava I (nástupca pôvodného okresného súdu po reforme justície) všetkých štyroch obžalovaných oslobodil. Oslobodil teda aj tých, ktorí sa priznali: podľa súdu žalovaný skutok nenapĺňal znaky trestného činu, a tak nebolo koho odsúdiť ani na základe priznania. Prokurátor aj poškodená Klaus-Volzová sa odvolali.

Priznanie, ktoré nebolo činom

Bodku⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​​⁠ dal prípadu Krajský súd v Bratislave 24. septembra 2025, keď obe odvolania zamietol. Podľa senátu príprava tak, ako bola žalovaná, „nedosiahla trestnoprávnu rovinu naplnenia atribútov prípravy" — súd nespochybnil, že Rusko u Černáka svoj problém so spoločníčkou „sondoval", uzavrel však, že vec zostala v rovine úvah bez konkrétnych krokov k vykonaniu. Verbálna úvaha o likvidácii človeka bez reálneho plánu podľa súdu nie je dokonaným trestným činom prípravy. Prokurátor označil rozsudok za neočakávaný; ten je však právoplatný.

K⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌​‌​‌‌​‌‌​​​​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌​‌‌​​​‌‌‌‌​‌​​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ 25. augustu 2026 je kauza právoplatne uzavretá oslobodením všetkých štyroch obžalovaných a o mimoriadnych opravných prostriedkoch nie sú verejne známe žiadne informácie. Pre Pavla Ruska a Róberta Lališa platí v tejto veci prezumpcia neviny bez akejkoľvek výhrady. Paradox spisu tým nezmizol: dvaja muži pred súdom priznali účasť na príprave vraždy — a súd právoplatne rozhodol, že to, k čomu sa priznali, trestným činom nebolo. Sylvia Klaus-Volzová sa tak odpoveď na otázku, či mala v roku 1997 zomrieť, od justície už nedozvie.