Zánik Úradu špeciálnej prokuratúry

Rekonštrukcia

Úrad⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌​​‌​​‌‌​​‌​‌​‌‌‌‌​​​⁠ špeciálnej prokuratúry vznikol zákonom z roku 2003 ako špecializovaný orgán na stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov; činnosť začal v septembri 2004. Novela Trestného zákona, ktorú vláda schválila v decembri 2023 a parlament prijal 8. februára 2024 v skrátenom legislatívnom konaní, úrad k 20. marcu 2024 zrušila a zároveň znížila trestné sadzby i skrátila premlčacie doby pri časti trestných činov. Prezidentka zákon podpísala a súčasne ho napadla na Ústavnom súde; ten 28. februára 2024 pozastavil účinnosť trestnoprávnych zmien, zánik úradu však nechal nabehnúť. Nálezom z 3. júla 2024 Ústavný súd väčšinu novely ponechal v platnosti a za protiústavné vyhlásil najmä prechodné ustanovenia o premlčaní. Tento spis dokumentuje legislatívny priebeh, obe rozhodnutia súdu a to, čo sa stalo so živými kauzami.

Zánik úradu v skrátenom konaní

Úrad⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌​⁠ špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zriadil zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý parlament schválil 21. októbra 2003. Úrad začal pôsobiť v septembri 2004 ako súčasť Generálnej prokuratúry s celoštátnou pôsobnosťou pre trestnú činnosť zločineckých skupín, korupciu, zneužívanie právomoci verejných činiteľov, závažnú finančnú kriminalitu, terorizmus a extrémizmus. Prvým špeciálnym prokurátorom bol Dušan Kováčik (2004 – 2020), ktorého neskôr súd sám právoplatne odsúdil v korupčnej kauze; posledným Daniel Lipšic, ktorý zložil sľub 15. februára 2021.

V⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​‌‌⁠ decembri 2023 schválila vláda návrh novely Trestného zákona a súvisiacich predpisov z dielne Ministerstva spravodlivosti pod vedením Borisa Suska a navrhla ho prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh obsahoval tri veľké okruhy: zrušenie ÚŠP s presunom pôsobnosti na Generálnu prokuratúru a krajské prokuratúry, zníženie trestných sadzieb najmä pri majetkovej a hospodárskej kriminalite vrátane úpravy hraníc škody a skrátenie premlčacích dôb pri viacerých trestných činoch. Špecializovaný trestný súd mal podľa schváleného znenia fungovať ďalej.

Prezidentka proti, súd rozhodol

Národná⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌​‌⁠ rada SR novelu schválila 8. februára 2024 hlasmi koaličných poslancov Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS. Prezidentka Zuzana Čaputová zákon 16. februára 2024 podpísala — s verejne deklarovaným nesúhlasom — a 19. februára podala na Ústavný súd návrh na posúdenie jeho súladu s ústavou spolu so žiadosťou o pozastavenie účinnosti; obdobný návrh podala aj skupina opozičných poslancov. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod číslom 40/2024 Z. z.

Ústavný⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌​‌‌​⁠ súd rozhodol 28. februára 2024: pozastavil účinnosť podstatnej časti trestnoprávnych zmien — znižovania sadzieb a skracovania premlčacích dôb v Trestnom zákone, zmien v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a časti Trestného poriadku. Návrhu na pozastavenie časti rušiacej ÚŠP však nevyhovel. Zánik úradu tak nabehol podľa zákona: 20. marca 2024 ÚŠP po takmer dvadsiatich rokoch skončil, jeho prokurátori prešli na Generálnu prokuratúru a Daniel Lipšic pokračoval ako prokurátor GP bez osobitnej funkcie.

Rozdelenie stoviek spisov

Deľbu⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​​⁠ živých spisov určil generálny prokurátor Maroš Žilinka: veci v prípravnom konaní si rozdelili predovšetkým krajské prokuratúry, zatiaľ čo trestné veci, v ktorých už bola podaná obžaloba alebo prebiehalo konanie pred Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom, ostali pôvodným prokurátorom — podľa vyjadrenia generálneho prokurátora išlo o 307 vecí, s ktorými krajské prokuratúry „nebudú mať nič". Generálna prokuratúra deklarovala, že plnenie úloh zaniknutého úradu pokračuje bez prerušenia.

Vo⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌‌​​‌⁠ veci samej rozhodlo plénum Ústavného súdu nálezom sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla 2024. Súd konštatoval, že zníženie trestných sadzieb, zmena hraníc škody ani skrátenie premlčacích dôb nie sú samy osebe v zjavnom rozpore s ústavou a neobstáli ani námietky proti skrátenému legislatívnemu konaniu ako dôvodu na zrušenie zákona. Za protiústavné vyhlásil vybrané ustanovenia — predovšetkým prechodné ustanovenia § 438k ods. 1 a 5 Trestného zákona o spätnom uplatnení nových, kratších premlčacích dôb na už plynúce či prerušené premlčanie, časť prechodných ustanovení Trestného poriadku (§ 567t ods. 4) a ďalšie čiastkové body. Nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov 6. augusta 2024 pod číslom 215/2024 Z. z.; týmto dňom sa skončilo pozastavenie a zvyšné časti novely nadobudli účinnosť.

Nižšie tresty, riziko premlčania

Dopady⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​​‌⁠ na živé kauzy boli dvojaké. Po prvé, miernejšie sadzby: pri prijímaní úplatku sa hranica pre najprísnejšiu kvalifikáciu zvýšila zo 133-tisíc na 700-tisíc eur a sadzba klesla zo 7 až 12 rokov na 4 až 10 rokov — ako pre STVR vysvetlil profesor trestného práva Jozef Čentéš, časť páchateľov sa tým dostala do pásma, kde prichádzajú do úvahy aj podmienečné tresty. Po druhé, premlčanie: v odbornej i mediálnej diskusii sa ako dotknuté uvádzali prebiehajúce kauzy Očistec, Dobytkár či Mýtnik a riziko premlčania časti skutkov sa spomínalo aj v konaní o vražde Daniela Tupého z novembra 2005. Keďže § 438k ods. 5 pre protiústavnosť nikdy nenadobudol účinnosť, výklad počítania prerušeného premlčania ostal na rozhodovacej praxi súdov.

Inštitucionálny⁠​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​‌‌​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌‌‌‌​‌‌‌​‌‌​​‌‌​‌‌‌​​‌‌​​​​‌​​‌​‌‌‌​​‌‌‌​​‌‌​‌‌​‌​‌‌​​‌​‌‌‌‌​‌‌‌‌​‌​​‌‌‌​​‌​​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌​​‌​‌​‌‌​‌‌‌​​‌‌​‌​​‌​‌‌​​‌​‌​​‌​‌‌​‌​‌‌‌​‌​‌​‌‌‌​​‌‌​‌‌‌​​​​​​‌​​​‌‌​​‌‌​​​‌​​‌‌​​‌​⁠ výsledok k 25. augustu 2026 je ustálený: Úrad špeciálnej prokuratúry definitívne zanikol, obnovený nebol a jeho niekdajšiu pôsobnosť vykonáva Generálna prokuratúra spolu s krajskými prokuratúrami. Špecializovaný trestný súd funguje ďalej a veci z bývalej agendy ÚŠP pred ním dokončujú prokurátori, ktorí ich dozorovali pôvodne. Nález PL. ÚS 3/2024 zostáva záverečným bodom právneho sporu o novelu — ďalšie konanie o ústavnosti zákona č. 40/2024 Z. z. nie je verejne známe.